Už keď sa pravekí ľudia začali odievať do zvieracej kože, ich prvým kusom oblečenia bola vlastne sukňa, a to nielen u žien, ale i u mužov. A ani s ďalším vývojom sa muži sukní nevzdávali, skôr naopak, vzdelané staroveké národy preferovali v mužskom obliekaní suknice či tuniky. Nohavice prišli až s barbarskými národmi a k skutočnej diferenciácii mužského a ženského odevu došlo vlastne až v románskej dobe. Ak budeme skúmať historický vývoj sukne, dlhú dobu budeme hovoriť skôr o šatách, ktorých boli sukne spočiatku neoddeliteľnou súčasťou.
Prostredie a vhodná dĺžka sukne
-mini – vhodná dĺžka minisukne je max. 5 cm nad koleno, kratšie sukne už nie sú vhodné do práce ani do školy. Športové krátke sukne sa hodia na tenis, plážový volejbal, na kúpalisko. Sukňa pripomínajúca opasok pôsobí veľmi nevkusne až vulgárne.
- midi – sukňa s dĺžkou po kolená alebo tesne pod kolená. Vhodná ako súčasť kostýmu alebo doplnená krátkym svetrom alebo pulóvrom, v lete tričkom.
- ·maxi – dlhá sukňa. Do práce a do školy sa hodí dlhá sukňa maximálne po členky, sukňa s dĺžkou pod členky je vhodná do spoločnosti na večer a na slávnostné udalosti /ples, stužková, svadba, promócia/.
Svojím oblečením dávame prostrediu signál, niekedy by sme sa mali zamyslieť, či naším nevhodným oblečením nepôsobíme nezodpovedne /povrchne, nekompetentne/, nevkusne až vulgárne.